Žlto-čierna rodina z lodenice

Na jar 1960 sa medzi deťmi slovnaftárov rozšírila správa, že Slovnaft vo Vlčom hrdle zakladá vodácky oddiel. Chytila sa toho šestica spolužiakov zo strednej školy: Peter Hlavačka, Laco Kirchner, Milan Májek, Kristína Chudíková, Konštantín Alexejenko, ku ktorým pribudli Hubert Sýkora, Milan Beňadik a Ján "Dundo" Babinčák. Na prvej schôdzi ustanovili družstvo. Ako spomína dlhoročný prezident Ing. Konštantín Alexejenko: "Stali sme sa pretekármi, ale vodu, ani lode sme ešte ani nevideli."

Prvú zimnú prípravu absolvovali v telocvični a v lodenici, ktorá vtedy pozostávala len z malého domčeka zo staveniska čerpacej stanice. Na jar 1963 sa konečne dočkali lodí – dostali dve pretekárske päťmiestne kanoe (C-5) a tri turistické CT-2. Platilo tvrdé pravidlo: kto skôr prišiel, ten jazdil. Neskôr predseda Vladimír Čelko získal tri staršie pretekárske C-2 a dva "švéďaky" K-2. Skutočný športový režim však nastal až s príchodom prvého trénera, bývalého pretekára Gusta Erdelského.

Historicky prvé preteky absolvovali v roku 1964 v Trenčíne a Piešťanoch. Na súperov ešte nestačili, no hrdo pretekali vo vlastnoručne vyrobených žlto-čiernych tričkách. Prvé úspechy nenechali na seba dlho čakať – na Hargašovom memoriáli na jeseň 1964 vybojoval 3. miesto Milan Beňadik a taktiež dvojica Pantoflíček-Piontek v C-2. Vtedajšie cvičisko za hangárom (hrazda, laná a kruhy zo štyroch zvarených rúr) vlastnými rukami postavil študent priemyslovky Hubert Bednárik. V rokoch 1965-1968 začali mútiť vodu v Čechách aj na Slovensku posádky Kirchner-Hlavačka (K-2), Bednárik-Piontek (C-2) a Dundo Babinčák (K-1). Klub úspešne obsadil aj ženské kategórie vďaka Milene Handlovej, a v žiackej kategórii začala dominovať špičková dvojica Rudolf Fodor a Jozef Drusc.

Po odchode väčšiny pretekárov zostala lodenica takmer prázdna. Laco Drusc, Dušan Staroň a Konštantín Alexejenko museli začať úplne odznova s novou generáciou: Jozef Drusc, Rudo Fodor, Ivan Gossányi, Milan Toller, Miro Marochnič a kanoisti Kľačanský-Božik. Pod vedením predsedu V. Čelka sa klub dostal z krízy a vytvoril ešte silnejšiu generáciu. Jozef Drusc vyrástol na pretekára špičkového česko-slovenského formátu a na dlhých tratiach dominoval Alexejenko.

Klub rástol a v septembri 1971 zorganizoval na Zlatých pieskoch 1. ročník Pohára Interu. Život však prinášal aj rany – K. Alexejenko, skvelý pretekár, musel ukončiť kariéru len tri týždne pred majstrovstvami ČSSR, kde mal životnú formu, pretože si pri stavbe novej lode C-1 nešťastne odrezal posledný článok prsta.

Obrovský športový boom zažil klub v rokoch 1984 – 1987. Pod vedením trénerky Jany Masárovej vybojovali dorastenci a kajakári Martíny, Opálka a Szabó pre farby Interu 4 tituly majstrov ČSSR, pričom Malatinský s Koprnom patrili k absolútnej dorasteneckej špičke.

Moderné obdobie klubu sa nesie plne v znamení mládeže. Neodmysliteľnou ikonou klubu sa stal pán tréner Imrich Bugár, odchovanec šamorínskej kanoistiky, ktorý v Interi pôsobí od roku 1987. Jeho obrovská trpezlivosť priniesla neuveriteľné ovocie. Dokonalým príkladom bol ročník 2002 – na Nováckej päťstovke získala mládež Interu 11 medailí a o dva týždne na Majstrovstvách SR v Novom Meste nad Váhom vybojovali ôsmi jazdci (Katka Meszárošová, Martina Šidlíková, Tomáš Kaňa, Imrich Bugár ml., Maroš Meszároš, Andrej Divinec, Lukáš Kebísek, Silvia Mlinská) dokopy 12 medailí a 14 umiestnení do 5. miesta!

Trénerovi Bugárovi dlhé roky skvele sekundovala prezidentka klubu Marta Šidlíková. V roku 2011 ju vystriedal mladý, ambiciózny bývalý reprezentant Ľubomír Nebeský. Práve v tomto období klub vychoval fantastickú generáciu mládežníckych reprezentantov v K-1: Maximiliána Bokola, Martinu Šidlíkovú a predovšetkým Mareka Krajčoviča, ktorý neskôr úspešne reprezentoval Slovensko na vrcholových podujatiach. Pán Bugár je klubu dodnes verný ako vážený člen výboru.

Dnes držíme pokope viac ako kedykoľvek predtým. Trénerské žezlo po pánovi Bugárovi úspešne prebral Peter Lukačka spolu so synom Viktorom. V lodenici nám vyrastá skvelý mladý kolektív a Inter vnímame ako našu druhú rodinu.